Posttraumatický rozvoj člověka

Autor:                   Mareš Jiří
Formát:                17 × 24 cm
Počet strán:         200 strán
Dátum vydania:    04.09.2012
Vydanie: české

Na našom trhu ojedinelá publikácia sa venuje pozitívnym dôsledkom negatívnych udalostí. Súčasťou života každého človeka sú nielen chvíle pohody a šťastia, ale aj nepriaznivé zážitky. Prežitá trauma môže naštartovať pozitívne zmeny, priviesť človeka na novú cestu životom. Ide o tému relatívne novú, iba v posledných rokoch sa tieto javy začali vedecky skúmať. Publikácia ukazuje, ktoré prístupy boli zatiaľ vyskúšané, ako sa zmeny k lepšiemu zisťujú a ako rozvoju osobnosti napomáhať. Zaoberá sa zvláštnosťami posttraumatického rozvoja u detí, seniorov, pacientov, obetí prírodných katastrof alebo účastníkov vojnových konfliktov. Kniha je určená nielen pracovníkom tzv. pomáhajúcich profesií, ale aj širšiemu okruhu čitateľov. Tí sa dozvedia, ako po prežitej negatívne udalosti dosiahnuť pozitívne zmeny vo svojom živote.

Recenzia:

Autor recenzované knihy prof. PhDr. Jiří Mareš, CSc. je profesorom pedagogickej psychológie a pracuje teraz ako zástupca vedúceho Ústavu sociálneho lekárstva na Lekárskej fakulte UK v Hradci Králové. V odbornom svete je známy svojimi časopiseckými a knižnými publikáciami predovšetkým z oblasti lekárskej a pedagogickej psychológie (kvalita života, psychológie bolesti, pacientovo poňatie choroby, štýly učenia ad.) A bohatými skúsenosťami s empirickým psychologickým výskumom. 
Zámerom autora knihy je zoznámiť čitateľa s psychologickou stránkou posttraumatického rozvoja človeka a budiž povedané, že sa mu to podarilo. Táto problematika sa skúma približne 20 rokov a recenzovaná publikácia nám približuje spôsoby aj výsledky týchto snáh. 
posttraumatickým rozvojom človeka sa myslí priaznivé zmeny v osobnosti a správaní jedinca (premietajúce sa aj do jeho zdravotného stavu), ktoré nastávajú spravidla dlhší čas (mesiace až roky) po prežitie nejakej otrasné, šokujúce traumatické udalosti, ako sú prírodné katastrofy, vojnové udalosti, ale aj vážne (zdrvujúcu) rodinné či zdravotné problémy. Záleží potom na mnohých okolnostiach (napr. Odbornej pomoci, nových korekčných skúsenostiach, ktoré prináša sám život), ako sa s nimi vyrovná, či ústi v psychosomatické problémy, depresiu, posttraumatickú stresovú poruchu, nie dobrou kvalitu života, alebo či sa "zlé v dobrej obráti ". V priaznivom prípade traumou postihnutý jedinec mení svoje porozumenie životu i sebe, pravidelne nastáva zmena jeho hodnotových preferencií, teda toho, čo považuje v živote za najdôležitejšie, zlepšujú sa vzťahy k druhým v smere väčšej prejavované ústretovosti, mení životný štýl a jeho život sa stáva bohatším , kvalitnejším. 
Autor členia knihu do dvoch hlavných častí: časti všeobecné a špeciálne. 
Všeobecná časť pozostáva z piatich nasledujúcich kapitol: (1) Dlhá história problému (Korene hľadania, Počiatky vedeckého skúmania problému, Traumatická reakcie a posttraumatická stresová porucha). (2) Posttraumatický rozvoj (Terminologické aj vecné ťažkosti, Prehľad novších teoretických prístupov, Podrobnejšie charakteristika užívaných premenných, Širšie súvislosti rozvoja, Definovanie základných pojmov: trauma, posttraumatický rozvoj). (3) Diagnostika posttraumatického rozvoja (Prenositeľnosť nálezov do našich podmienok, Metodologické problémy, Kvantitatívny prístup, Kvalitatívne prístupy). (4) Determinanty posttraumatického rozvoja (zobecňující prehľad doterajších výskumov, metaanalýzy doterajších výskumov, Rodina ako jednotka skúmanie, sociokultúrne kontext ako svojbytná determinant rozvoja). (5) Možnosti intervencie (Všeobecný prístup, Špecifický prístup, Implikácie). 
Špeciálna časť obsahuje týchto osem kapitol: (6) Posttraumatický rozvoj u detí a dospievajúcich (Odolnosť detí a ich rozvoj, Teoretický model posttraumatického rozvoja u detí a dospievajúcich, Diagnostické metódy, výskumy posttraumatického rozvoja u detí a dospievajúcich). (7) Posttraumatický rozvoj u rodičov detí a dospievajúcich (Život s postihnutým dieťaťom, Výskumy u rodičov postihnutých detí, Výskumy u rodičov onkologicky chorých detí). (8) Posttraumatický rozvoj u starých ľudí (Zmeny v starobe a možnosti posttraumatického rozvoja, Výskumy posttraumatického rozvoja u seniorov.) (9) Posttraumatický rozvoj u vybraných skupín chorých osôb (Vážna ochorení a posttraumatický rozvoj, Hľadiská dôležitá pre rozvoj pacientovej osobnosti, Posttraumatický rozvoj u pacientov po amputácii, Posttraumatický rozvoj u pacientov so sklerózou multiplex, Otvorené otázky pre výskumy posttraumatického rozvoja v klinických odboroch). (10) Posttraumatický rozvoj u emigrantov a násilne vysťahovaní 
ých. (11) Posttraumatický rozvoj u obetí prírodnej katastrofy. (12) Posttraumatický rozvoj u účastníkov vojenských konfliktov. (13) Posttraumatický rozvoj u príslušníkov pomáhajúcich profesií. 
Záverom publikácia nájdeme stručný súhrn doterajšieho poznania v oblasti posttraumatického rozvoja človeka, zoznam použitej literatúry a starostlivo vypracovaný menný a vecný register. 
recenzované práca má ráz prehľadové štúdie knižného formátu na tému pozitívne dôsledky negatívnych udalostí, kedy prežitú traumu môže paradoxne naštartovať pozitívne zmeny v osobnosti a živote ľudského jedinca, čo predstavuje pre postihnutých významnú a reálnu nádej v zmenu k lepšiemu. Je to námet vysoko aktuálna aj vzhľadom k nestabilnej dobe, v ktorej sa nachádzame, premenám a početnosti nepriaznivých životných udalostí, ktoré sa mnohokrát premietajú do zdravotného stavu jedinca a vedú k dlhodobej životnej nepohode. 
Publikácia má výbornú didaktickú úroveň a autor prof. PhDr. Jiří Mareš, CSc. nezaprie svoju odbornú erudovanosť (profesor pedagogickej psychológie), bohaté odborné i životné skúsenosti. Jedná sa o prácu vysokej odbornej úrovne (teda aj prácu kritickú) a súčasne čitateľnú. 
Nepochybujem o tom, že sa časom dočkáme ďalšieho vydania tejto potrebnej knihy. Pri jej aktualizácii a prípadnom rozšírení by čitateľovi iste uvítali obohatenie textu v špeciálnej časti (hoci mnohé bolo povedané v časti všeobecné) o tému posttraumatického priaznivého rozvoja "bežného" dospelého človeka. Tiež by bolo zaujímavé (a užitočné) bližšie spracovať súvislosť medzi včas poskytnutou odbornou starostlivosťou traumatizovaným osobám (psychologická a psychiatrická prvá pomoc, krízová intervencia) a zachytiť vplyv zákroku na zdravotný stav a ďalší priebeh ich života z pohľadu psychológa. V našich podmienkach je možné k tomuto námetu nájsť materiál a poznatky v práci krízových intervenčných centier a v činnosti psychoterapeutov. Dôležitý zdroj informácií (a inšpirácie) môžu poskytnúť aj skôr a po mnoho rokov pôsobiaci linky dôvery a nádeje, ktorých práca bola dobre zdokumentovaná. Za úvahu stojí zaradenie doplnku týkajúceho sa plasticity mozgu, ktorá je predpokladom celoživotných zmien v duševnom živote a ch 
ovanie ľudského jedinca tak, ako sa nimi zaoberá neuropsychológie a neuropsychoterapie. Aj táto rovina prispieva k teoretickému objasneniu vzťahu medzi psychotraumatem a posttraumatickým priaznivým rozvojom človeka. 
recenzované publikácii možno jednoznačne odporučiť k čítaniu všetkým pracovníkom pomáhajúcich profesií, teda aj lekárom v klinickej praxi. Uľahčí im lepšie porozumieť nielen psychosociálnej problematike chorých a ich blízkych, ale aj sebe samým. 
prof. PhDr. Jan Vymětal 
ÚHSL 1. lekárskej fakulty UK v Prahe